Týmto víťazstvom sa Erdoganovo doteraz 20 rokov trvajúce vládnutie Turecku predĺži do roku 2028.
"
Na základe predbežných výsledkov bolo stanovené, že Recep Tayyip Erdogan bol zvolený za prezidenta," citovala štátna tlačová agentúra Anadolu predsedu Najvyššej volebnej rady Ahmeta Yenera.
Yener dodal, že Erdogan podľa doteraz sčítaných hlasov získal podporu
približne 55,41 percent voličov, zatiaľ čo jeho súpera, kandidáta
opozície Kemala Kiličdarogla volilo 46,59 percenta voličov.
Podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu z výsledkov po spočítaní takmer
99 percent hlasov vyplýva, že Erdogan dosiahol 52-percentný zisk, zatiaľ
čo Kiličdaroglu má 48 nateraz percent.
Agentúra ANKA, ktorá má blízko k opozícii, zaznamenala takmer rovnaké údaje, podotkla agentúra DPA.
TASR prináša profil Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý dominuje tureckej politickej scéne už dve desaťročia.
Recep Tayyip Erdogan sa narodil 26. februára 1954 v Istanbule. Začínal
ako syn chudobného námorníka - ako dieťa si na školné musel zarábať
pouličným predajom. Po absolvovaní náboženskej strednej školy ukončil v
roku 1981 štúdium ekonómie a politológie na Marmarskej univerzite v
Istanbule.
Najskôr bol rozhodným zástancom islamu. V roku 1976 ho zvolili za
predsedu mládežníckej pobočky Strany národnej spásy (MSP), neskoršieho
prvého islamistického premiéra Necmettina Erbakana, ktorého Erdogan
považuje za svojho učiteľa.
Po vojenskom prevrate v septembri 1980, kedy bola zakázaná činnosť
politických strán, vstúpil Erdogan v roku 1984 do Strany blahobytu (RP),
ktorú začiatkom roku 1998 rozpustili kvôli nepriateľskému postoju voči
režimu. Z toho istého dôvodu zakázali činnosť aj ďalšej islamistickej
Strany cnosti (FP), ktorej bol členom.
V roku 1999 sa dokonca dostal Erdogan na štyri mesiace do väzenia za to,
že na jednom z mítingov čítal islamskú báseň, čím sa mal dopustiť
roznecovania náboženskej neznášanlivosti. Neskôr sa však dištancoval od
svojich predchádzajúcich aktivít a vyhlásil sa za prozápadného,
umierneného konzervatívca.
V auguste 2001 založil Stranu spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve
Kalknma Partisi, AKP), ktorá od roku 2002 tvorí väčšinovú vládu - dodnes
je jej predsedom.
Výrazný politický úspech sa Erdoganovi podaril prvýkrát v marci 1994,
kedy sa stal starostom najväčšieho tureckého mesta Istanbul. Tento post
zastával do roku 1998, aj jeho kritici priznávajú, že v tejto funkcii
bol úspešný.
Experti hodnotia kladne aj prvú dekádu vlády Erdogana, kedy bol v období
od 14. marca 2003 do 28. augusta 2014 premiérom. Podarilo sa mu zaviesť
účinné ekonomické i politické reformy, ktoré priblížili Turecko k
unijným štandardom. S postupným upevňovaním moci však začal uplatňovať
čoraz autoritatívnejší štýl pri riadení štátu, čo sa markantne prejavilo
v lete 2013 pri potlačení protivládnych protestov.
O rok neskôr, 10. augusta 2014, zvíťazil v prezidentských voľbách a
Recep Tayyip Erdogan sa stal prvou hlavou štátu zvolenou priamo občanmi.
Slávnostnú prísahu zložil 28. augusta 2014. V prvom prejave ako hlava
štátu vyhlásil, že vstup do Európskej únie, demokratické reformy a
mierový proces s Kurdmi budú prioritami jeho pôsobenia v úrade.
Erdogan sa považuje za najvýznamnejšieho tureckého vodcu od čias
Atatürka, zakladateľa a prvého prezidenta Tureckej republiky. Počas
dvadsiatich rokov v najvyšších funkciách dokázal z krajiny vybudovať
strategického regionálneho hráča s výrazným vplyvom na svetovú politiku.
V júni 2018 sa mu v predčasných prezidentských voľbách podarilo obhájiť
mandát už v prvom kole, keď získal 52,6 percenta hlasov voličov.
Turecko sa vypracovalo pod jeho vedením na vojenskú a geopolitickú
veľmoc. Krajina sa zapojila napríklad do koalície krajín bojujúcich
proti teroristom z Islamského štátu, Turecko je aktívne na južnom
Kaukaze, ponúka sa ako sprostredkovateľ pri urovnaní vojny na Ukrajine
či ozbrojenom konflikte v Sudáne, ale blokuje napríklad vstup Švédska do
Severoatlantickej aliancie.
Po Erdoganovom prvom desaťročí hospodárskeho oživenia a zlepšovania
vzťahov s Európou, (Turecko získalo v decembri 1999 štatút kandidátskej
krajiny EÚ) však nasledovalo druhé desaťročie plné sociálnych a
politických nepokojov. Na neúspešný pokus o štátny prevrat z júla 2016
zareagoval turecký vodca rozsiahlymi čistkami v armáde, súdnictve i
štátnom aparáte a vyhlásením výnimočného stavu.
Posledné prezidentské a parlamentné voľby sa konali 14. mája 2023. Podľa
viacerých pozorovateľov išlo o najdôležitejšie voľby v dejinách
moderného Turecka. Keďže ani jednému z kandidátov sa nepodarilo získať
nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole, dvaja
najúspešnejší kandidáti z prvého kola 69-ročný úradujúci prezident
Recep Tayyip Erdogan (49,24%) a spoločný kandidát šestice opozičných
strán 74-ročný sekulárny opozičný vodca Kemal Kiličdarogla (45,07%)
postúpili do druhého kola, ktoré sa konalo 28. mája 2023.
Recep Tayyip Erdogan je ženatý a má štyri deti.